21 ké detailní analýzu jednotlivých somatických variant s cílem identifikovat aberace asociované s relapsem a odhalit nové potenciální terapeutické cíle. Podpořeno: UNCE/24/MED/003, Next Generation EU, LX22NPO5102, GA UK 87024, IP 00064203 Raritná príčina zlyhania liečby nízkomolekulovým heparínom, ktorá nás prekvapí Zavarská M.1, Grešíková M.1, Kľučková K.1,2, Požgayová S.3, Skalická K.3, Hrčková G.3, Hamidová O.3 1Pracovisko hematológie a transfúziológie, Oddelenie laboratórnej medicíny, Národný ústav detských chorôb, Bratislava 2Klinika detí a dorastu, Fakultná nemocnica Nitra 3Laboratórium klinickej a molekulovej genetiky, Detská klinika, Národný ústav detských chorôb, Bratislava Cieľ: Zlyhanie liečby nízkomolekulovým heparínom (LMWH) pri limitoch vekovej nezrelosti hemostázy v detskom veku je očakávané, lebo koagulačná aktivity antitrombínu (AT) – kofaktora, nutného pre optimálny antikoagulačný účinok LMWH je nízka. Podozrenie pre vzácny vrodený funkčný deficit AT vyžaduje erudíciu a klinickú skúsenosť. Metódy: Genetická analýza realizovaná metódou priameho sekvenovania DNA bola cielená na celú kódujúcu sekvenciu génu SERPINC1, vrátane zostrihovo-relevantných oblastí. Výsledky: Uvádzame kazuistiky 2 nepríbuzných rómskych pacientov s život-ohrozujúcimi rekurentnými trombózami od útleho veku. Rodinná anamnéza potvrdzovala výskyt závažných trombóz v 3 generáciách. Skríning vrodenej trombofílie u oboch potvrdil homozygotnú mutáciu FV Leiden, hodnoty koagul. aktivity AT v útlom veku boli nízke. Pacientka vo veku 6 rokov prekonala arteriálnu trombózu CNS (AIS-ACM), iniciálna liečba LMWH pri koagul. aktivite AT:70% bola neúčinná. Pri duálnej antikoagulačnej liečbe (ASA, Warfarin) mala len ľahký neurolog. deficit. Vo veku 12 r. pri akútnom infekte došlo k rekurencii AIS s malým rozsahom, bez neurolog. deficitu, terapia LMWH bola opäť neúčinná. 2. pacient bol liečený v novorodeneckého veku pre intrauterinnú hlbokú žilovú trombózu v oblasti vv. iliace comm. a v.cava inferior, ohrozujúcu prekrvenie dolných končatín. Príčinou bol tlak dystopickej obličky. Liečba LMWH napriek substitúcii AT zlyhala. Pre stav hodnotený ako phlegmasia alba dolens absolvoval záchrannú systémovú trombolýzu, s prevedením na warfarin. Prerušenie antikoagulácie po 2 rokoch viedlo k rekurencii HŽT vo v. poplitea l. dx., od t.č. užíva Warfarín dlhodobo. Hodnoty AT varírujú po normu. Genetická analýza v géne SERPINC1 u oboch pacientov potvrdila homozygotný patogénny variant c.391C>T (p.Leu131Phe), v literatúre známy ako variant Budapešť. Ide o funkčný deficit AT typ IIb, s neschopnosťou väzby heparínu pre defekt v štruktúre molekuly endogénneho antitrombínu, zodpovedný za zlyhanie liečby. Záver: Vzácny kong. deficit AT IIb má variabilný fenotyp, výskyt život-ohrozujúcich kardio-arteriálnych tromboembolických príhod je vyšší ako u iných typov kong. deficitu AT. Diagnostika je náročná, antikoagulačná liečba celoživotná. ČTVRTEK / 24. 10. 2024 / 18.00–19.00 hod. XXXIII. konference dětských hematologů a onkologů České a Slovenské republiky 24.–26. 10. 2024 ABSTRAKTA
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=